BABY JAGY radia:.... že sa kvety nedajú jesť?!

JEDLÁ KRÁSA

V súčasnej dobe veľa ľudí žije v mestách bez záhradky a na to, aby si niečo vypestovali majú len obmedzené možnosti. A už keď sa rozhodnú, že si na balkón, či parapetnú dosku niečo zasadia, chcú, aby to aj pekne vyzeralo. A práve preto sme sa rozhodli, že dnes by sme sa s Vami pozreli na zopár rastliniek, ktoré sú nielen pekné a nádherne oživia Vaše balkóny, terasy,parapetné dosky, záhrady..., ale dokonca sú aj chutné, liečivé či inak prospešné.

Poďme na to!

Jedlé kvety

Jedlé kvety sú jednoduchým spôsobom, ako oživiť priestor. Sú ideálnym riešením pre malé parapetné/balkónové záhrady, pretože lákajú užitočný hmyz, ale taktiež ich môžete využiť aj vo vašej kuchyni – a to nemáme na mysli len vázu ;-)

Medzi tie najobľúbenejšie patria:

Kapucínka väčšia (Tropaeolum majus L.)

Len málo kvietkov dokáže tak krásne rozjasniť kvetináč či záhradku ako kapucínka so svojimi žltými, oranžovými alebo červenými kvetmi. Pochádza z Južnej Ameriky (Peru, Kolumbia), kde ju domáce obyvateľstvo používalo ako liečivú bylinku; ku nám bola dovezená v 17. storočí ako okrasná rastlina. Na trhu sú dostupné dva druhy kapucínky – kapucínka plazivá a prízemná.

Kapucínka je jedným z najpopulárnejších jedlých kvetov. V šalátoch, sendvičoch, nátierkach, polievkach zaujme nielen svojou farebnosťou, ale aj ostrou korenistou chuťou, ktorá pripomína žeruchu alebo potočnicu lekársku. Okrem kvetov sa môžu konzumovať aj mladé listy alebo púčiky. Púčiky a nedozreté plody (tobolky) sa často nakladajú do kyslých nálevov a používajú sa ako náhrada kapár.

Kapucínka väčšia nie je však len chutná a krásna ozdobná kvetinka, ale aj liečivá rastlina – dokonca patrí medzi najsilnejšie prírodné antibiotiká. Účinkuje proti baktériám ako sú stafylokoky, streptokoky, taktiež aj proti baktériám napádajúcim močový trakt a ľadviny (proteus vulgaris), proti salmonele, escherichia coli a iné.

Kapucínka taktiež pôsobí antisepticky, podporuje trávenie, užíva sa pri liečbe chronických aj akútnych zápalov močových aj dýchacích ciest a rozdrvené semená dokonca vypudzujú hlísty a pôsobia laxatívne. Taktiež je účinná pri liečbe zápalov nosnej sliznice, nachladnutí, chrípke a suchom kašli.

Čerstvé listy a kvety dopĺňajú vitamíny pri ozdravných kúrach – obsahuje veľké množstvo vitamínu C. Okrem toho kapucínka obsahuje aj vitamín D, jód a celú škálu minerálov.

Celá nadzemná časť sa bežne používa ako vlasové tonikum, ale aj na svrbiacu pokožku pod vlasmi a nadmernú tvorbu lupín. (Upozornenie:Vonkajšie použitie môže u precitlivených osôb vyvolať alergickú reakciu.)

Kapucínka väčšia nájde takisto svoje uplatnenie aj vo veľkých záhradách - priťahuje hmyzích predátorov a tiež slúži ako lapač vošiek a iných drobných votrelcov a ochraňuje tak zeleninu a ovocie, ktoré máte v záhradke.

Pestovanie: Kapucínka je veľmi nenáročná rastlinka a dokonca čím chudobnejšia a suchšia pôda, tým viac kvietkov na nej uvidíte :-) Má rada slnečné stanovištia. Dokáže sa vyšplhať až do výšky 3-5m a môže byť z nej krásna ozdoba vášho balkónu alebo terasy. Je citlivá na mráz. Kvety a listy môžeme zbierať celé leto. Semená dozrievajú v septembri – októbri. (Semená si môžeme odložiť vždy do ďalšej sezóny.)

Receptárik – „falošné kapary z kapucínky“

· 500 ml zelených, ešte nedozretých plodov kapucínky

· 500 ml bieleho vína (alebo zrieďte vínny ocot s vodou v pomere 1:3)

· 2 lyžice cukru, soľ

· 1 menšia, najemno nakrájaná cibuľa

· ¼ citróna

· 1 strúčik cesnaku

· celé zrnká čierneho korenia

· bobkový list

· ¼ čajovej lyžičky zelerových semiačok

· ½ čajovej lyžičky prípravku na nakladanie uhoriek

Plody kapucínky zbierame, keď sú ešte nezrelé. Okvetné lístky odstránime (môžeme ich použiť napríklad do šalátu či na ozdobu polievky). Plody umyjeme, vložíme do pohára a až po vrch zalejeme vodou, do ktorej sme pridali 1 ½čajovej lyžičky soli. Takto zaliate plody kapucínok necháme stáť jeden deň nezakryté a pri izbovej teplote; nádobu však umiestnime napr. do komory, pretože kvety v takomto slanom náleve môžu uvoľňovať štipľavý zápach (nezľaknite sa!:-)). Na druhý deň nálev zlejeme, plody opláchneme a dáme do uzatvárateľných pohárov. V hrnci povaríme 5 min víno so všetkými ingredienciami a ešte horúcim nálevom zalejeme plody. Poháre dobre uzavrieme a necháme do ďalšieho dňa prikryté uterákom. Používame podobne ako kapary, na pizzu, cestoviny, šaláty.

Tip: do nálevu môžete pridať aj čili papričku (podľa chuti), čo vašim kaparám dodá pikantný šmrnc ;-).

Nechtík lekársky (Calendula officinalisL.)

Chuť kvetov nechtíka lekárskeho sa môže meniť podľa odrody od jemnej korenistej až po horkastú. Korunné lupienky môžete nasypať do polievky, pridať do ryže, cestovín, šalátov alebo do bylinkového masla. Lupienky nechtíka jedlu dodajú jemne žltý nádych (prírodné farbivo) a chuť podobnú šafranu.

Keďže látky obsiahnuté v nechtíku povzbudzujú tvorbu žlče, stimulujú činnosť žlčníka a pomáhajú k lepšiemu tráveniu, je dobré čerstvé lístky pridávať aj k mäsu (kuracie, bravčové), ale môžete ich do jedla používať aj na ozdobu: napríklad zopár lupienkov na obyčajný maslových chlebík a hneď máte nachystaný zaujímavý olovrant či desiatu :-)

Ďalším využitím nechtíka lekárskeho v kuchyni je samozrejme príprava čaju. V prvom rade je nechtík lekársky významným prírodným antibiotikom. Chráni nás pred vírusmi, baktériami a kvasinkami, ktoré škodia nášmu zažívaciemu ústrojenstvu. Pôsobí ako antioxidant, tzn. chráni bunky tela pred poškodením. Stimuluje produkciu žlče, činnosť pečene, hojí žalúdočné vredy a zápaly tráviaceho traktu.

Pri zápaloch ďasien a krku si môžeme z nechtíka spraviť nálev, ktorý kloktáme. Nechtík býva spravidla dobre znášaný, a preto ho môžeme užívať bez akéhokoľvek obmedzenia.

Samozrejmosťou je časté využívanie nechtíka lekárskeho aj v kozmetike pri výrobe hojivých mastičiek.

Prítomnosť nechtíka lekárskeho ocenia aj všetky rastlinky vysadené v jeho okolí – nechtík lekársky dokáže z pôdy odohnať háďatká a svojou vôňou odpudzuje škodcov, a dokonca aj slimákov.

Pestovanie: Na pôdu nie je vyberavý; dáva prednosť slnečným, pred vetrom chráneným, polohám. Semená klíčia1-2 týždne (klíčivosť trvá 2-3 roky; takže semienka si stačí odložiť len raz začas:-)). Dorastá do výšky 20-50 cm. Kvitne od leta až do zimy.

Aksamietnica drobnokvetá (Tagetes tenuifolia)

Drobné korunné lupienky aksamietnice sa dajú využiť ako korenina napríklad do ryžových pokrmov a na ozdobu vašich šalátov. Majú jemnú korenistú chuť, a takisto ako nechtík lekársky, je možné ich využiť ako náhradu šafranu.

Pravdepodobne by to nikoho z Vás nenapadlo, ale z tejto svojrázne voňajúcej kvetinky je možné si uvariť aj čaj, ktorý vás údajne dokáže zbaviť migrény po nadmernom požití alkoholu. Stačí usušené kvety alebo čerstvo odtrhnutú bylinku zaliať dostatočným množstvom horúcej vody a nechať chvíľu lúhovať (čaj by sa mal piť neosladený). Čaj uvarený z aksamietnice taktiež upokojuje aj žalúdok, ale pozor netreba to s čajom preháňať– pijeme len krátkodobo a v malých dávkach, nakoľko vo veľkommnožstve vyvoláva dávenie (!).

Aksamietnica je nenahraditeľnou ochrannou rastlinou pre každú záhradku – či už malú balkónovú, alebo veľkú. Jej korene vylučujúprírodnú pesticídnu chemikáliu tak silnú, že v pôde pôsobí aj niekoľkorokov, a preto sa odporúča vysádzať ju po celej záhrade. Nie nadarmo sao nej hovorí ako o lekárovizáhrady: odpudzuje rôznychškodcov, pôsobí proti háďatkám, nitkovitým červíkom v pôde, proti mšiciam,moliciam a pod. Taktiež z pôdy odstraňuje plesne a hnilobu.

Poodkvitnutí majú aksamietnice aj ďalšie priaznivé účinky, biomasa ich koreňovzanechá v pôde toľko humusu, akoby sme použili zelené hnojenie.

Pestovanie: Nastarostlivosť je nenáročná, darí sa jej aj v záhradách aj v kvetináčoch.Uprednostňuje humóznu pôdu a slnečné stanovištia. Vydrží aj nepravidelnú zálievku. Mladé rastlinky sú citlivé na mráz.

Borák lekársky (Borago officinalis L.)

Malé hviezdicovité kvety majú zaujímavý tvar a nebovomodrú farbu, preto sú v šaláte neprehliadnuteľné ;-). Ich jemná chuť a vôňa pripomína uhorky. Výborne sa hodia do letných studených polievoka šalátov. Je vhodný aj do nátierok, tvarohu či jogurtu. Spolu s tvarohom a špenátom môže napríklad tvoriť náplň cestovinových taštičiek. Takisto môžete z neho skúsiť vyrobiť aj osviežujuúcu limonádu.

Receceptárik – „boráková limonáda“

· Borák

· Ľadová voda (kocky ľadu)

· Citrón alebo limetka

Borákovú vňať rozmixujeme s chladnou vodou a citrónom. Hotovo – máme pripravenú osviežujúcu zelenú limonádu.

Okrem limonády si z boráku lekárskeho môžete uvariť takisto aj čaj.

Čaj z listov pôsobí detoxikačne, posilňuje srdce a uvoľňuje hlieny. Okrem toho pôsobí aj dezinfekčne, pomáha pri reumatizme, proti psychickej skleslosti, depresii. Borák lieči kašeľ, zrýchľuje metabolizmus (teda podporuje chudnutie) a zvýrazňuje chuť neslaných diétnych pokrmov.

Záhradkári borák ocenia ajpre jeho škodce-odpudzujúce vlastnosti. Taktiež podporuje rast kapustovitých plodín a láka medonosný hmyz.

Pestovanie: Boráku lekárskemu sa darí v hlinitopiesočnatej vápnitej živnej pôde. Dorastá do výšky 20-60 cm, a preto ho môžete pestovať tak v záhrade, ako aj v črepníku. Kvitne od mája do septembra. Semená môžeme vysvievať priebežne, aby sme si zabezpečili nepretržitý prísun kvietkov a listov.

Levanduľa úzkolistá (Lavandula angustifolia Mill.)

Sladká vôňa levandule sa výborne hodí k dezertom, zmrzline, čokoláde; kvety môžete použiť aj na ozdobu šampanského, šľahačky, sorbetov alebo ovocných šalátov. Vo francúzskej kuchyni sa levanduľa používa aj ako korenie na mäso, ale aj do slaných omáčok či koláčov.

Receptárik –„Provenskálske levanduľové sušienky“

· 100 g masla

· 50 g krupicového cukru

· 125 g hladkej múky

· 1 lyžica kukuričnej múky

· 1 lyžica mletých mandlí

· 1 lyžička pomarančovej vody

· 2 lyžičky sušených levanduľových kvetov

· 1 vajce

· 1 žĺtok a 2 lyžičky studenej vody (nemusí byť)

Maslo a cukor dáme do mixéra a mixujeme, až kým zmes nie je hladká a nadýchaná. Do hladkej hmoty pridáme preosiatu hladkú a kukuričnú múku, mleté mandle, pomarančovú vodu, levanduľu a celé vajíčko. Mixujeme, kým sa cesto nesformuje do gule. Cesto vyberieme, poprášime múkou a zabalíme do fólie. Takto zabalené cesto odložímedo chladničky na (minimálne) 20 minút – kým trošku nestuhne.

Rúru vyhrejeme na 190°C, plech vystelieme papierom. Pracovnú plochu poprášime múkou. Cesto vyváľame na hrúbku cca 4 mm a potom z neho vykrajujeme kolieska s priemerom 5 cm. Kolieska rozložíme na plech.

(Kolieska môžeme potrieť žĺtkovou glazúrou, ktorú si pripravíme zmiešaním žĺtka s dvoma lyžičkami studenej vody. Nie je to však nutné.)

Kolieska pečieme 12minút. Najprv ich necháme 5 minút na plechu, potom prenesieme na mriežku, kde ich necháme úplne vychladnúť.

Levanduľu môžete použiť aj na prípravu čaju proti kašľu, na uvoľnenie a dobrý spánok, taktiež upravuje aj trávenie,má močopudné účinky a priaznivo pôsobí na nervovú činnosť.

Levanduľa, okrem toho, že krásne vonia, v záhradách pomáha odpudzovaťslimáky.

Pestovanie: Levanduľa je poloker, ktorý dorastá do výšky 20-60cm. Kvitne od júna do augusta. Uprednostňuje slnečné stanovištia.

Vaše Baby Jagy – Andrea a Soňa